Siesty den

Rano mame ranajky o 9:00. Su takisto super ako den predtym. Dostavame navyse hrozno. Namiesto kavy si davam turecky napoj salep. Chuti ako nieco medzi krupicovou kasou a riedkym pidingom, vraj sa vyraba z korenov orchidei. Hovori sa, ze ma vysoky obsah vitaminov a liecive ucinky  aj ked nie su dokazatelne. Po ranajkach ideme na miestny tradicny trh nakupit magnetky. Kedze ceny su na miestne pomery premrstene obchodníci ocakavaju, zjednavanie. To co chceli, to maju. Roman znizi cenu magnetiek o tretinu na konci si vyrobija dodatočnú zlavu symbolickych par lek. Davame na pult peniaze kazdy za svoju cast magnetiek.   V jednom obchode nemali dostatok magnetiek takych ako som potreboval. V druhom obchode nakupujem sam.
Taky maly kurz vyjednávania nizsej ceny:
Po skusenostiach volim inu taktiku. U mladej usmievavej slecny si vyjednavam bonus 1 kupim, jednu dostanem zadarmo. Beriem si dovnutra 4 magnetky. Svojou lamanou anglictinou sa rozpravam s predavajucou. Pyta sa ma odkial pochadzam. Hovorim "Slovakia". Ukazuje mi palec hore. Dnes som zistil, preco sa vsetci pytaju odkial sme. Ich to nezaujima, ich zaujima ci nie sme Srbi,  ktorych Albanci neznasaju. Jazyk mame podobny, nedokazu ho rozlisit. S balenim sa nejak neponahla je pomalsia nez ja :-D
Pyta sa ako cestujem, kam idem dalej. Velmi riskujem dohodnuty kseft s magnetkami :-D. Mam to premyslene.
Hovorim, ze sme boli v "Monte Negro" a ideme do Beograd. Zarazi sa, takmer pusti na zem zabaleny tovar. Mam pripravenú rec: I like Albania and Srbia. Nepomohlo. Rychlo doplnam. I like Balkan.  Konecne, sa jej vrátil usmev na tvar väčší ako predtim. Uplne hladko vyjednavam dodatočnú zlavu z celeho uctu k uz poskytnutrmu benefitu 1+1. Cena padla pod polovicu povodnej. Slecna pochopila, ze slovenský a akýkoľvek iny turista moze mat rad sucastne albansko aj srbsko.
Vraciam sa na ubytovanie.
Vsetko mam zbalene, nechame si napustit chladenu vodu cez pípu, naschval si vodu okato davam do chladiacej tasky. Nemusim nic hovorit a prinesie mi zamrznuté chladiace vlozky do chladničky, co som mu dal den predtym.  Sice podla slov romana si nas ubytujuci oblubil ale nechcem byt drzy. Minuli vecer, sme poprosili ubytujuceho, aby nam dal recept na dezert, ktory nam velmi chutil. Nechcem tlačiť, neviem ci nam ho nakoniec chce dat. Urazit ho nechcem, za to to nestoji. Určite by som sa chcel presne na toto miesto niekedy vratit bolo nam tu perfektne. Ani nie kruje ale to miesto, ta obsluha. Idem na to brutalnou obklukou. Very very good rooms and restaurant. I write blog on the roadtrip. I write very good rooms and restaurant Merlika in Kruje on blog. Podla toho uprimneho usmevu, ktory marian spominal od prveho dna som vedel, ze pochopil, co som chcel povedat. Sam od seba vytiahol zlozeny papier s receptom. (fotka dezertu v predchadzajucom dni) 

Pytam sa ci je salep instantny napoj. Tipoval som, ze hej. Ukazuje mi obal z napoja ktory je instantny, ale natural. Chcem si kupit salep  domov.

Z predosleho dna sme zistili ako ma vyzerat original albansky konak. Aky je rozdiel od neotiginalneho. Musi mat pecat. (pridat foto mojej flase, ako to rozlisuje predavajuca ze je original) 

Ubytujuci nam ochotne povie, ze jeho syn pojde s nami so obchodu, kde kupime vsetko  co chceme.

Vyrazame,mlady chalan co nas aj velmi slusne obsluhoval asi 14-15 rocny nam povie kde zaparkovat, odvedie nas k obchodu. Spyta sa, ci este nieco potrebujeme. Kedze nic, berie sa sam domov. Odmieta odvoz. Nebolo to prilis daleko. Lucime sa, podavame si ruky. 

Vchadzame do obchodu. Roman sa rozprava s predavajucou o originalite konaku. Kupuje dokopy 4 flase pre seba, Mariana,  pala a lubicu. Pridava vsetky tri salepy ktore maju.

Hups, vyspekoval som si fotku obalu salep a nejak nevydalo. Nevadi.  Zaplati a ide z maleho obchodu von, lebo s taškami je na siroko. Roman platil albabskou menou Lek. Ja leky uz nemam, nestihol som vymenit. Idem nakupovať v eurach.  Nechavam si vylozit 3 druhy konaku zo 6, ktoré maju, pozeram si rozdiely flias. Chcem dve flase. Pri jednom páre, sa obavam ze nebude fungovat finta 1+1 zadarmo bol by prilis lacný, skoro ako neoroginalny. Po zamietnuti uz nie je mostik na dalsie vyjednávanie. Ale aj tak navrhujem polovičnú cenu za flasu. Z 8€ si urcujem sam 4€. Ani som nedufal s tym ze by suhlasila, navrhuje 6€ za flasu. Namiesto mojej polovnicnej.  Rovno mi to spocita a na kalkulačke ukazuje cenu po zlave 12€. Pozriem sa na dvere, ktorymi som vošiel a mozem vyjst.(velmi dolezite, naznacit odchod) Po momente sa otocim spat a hovorim 10€. Suhlasi. Odovzdavam peniaze. Beriem si tasku, este dostavam nejake mini cukrovinky gratis k nakupu. 

Piaty den

Rano vstavame po party neskoro. Zistujeme, ze Roman si narazil bok pri pokuse dostat sa na Albansku diskoteku, co sme mu v noci nakoniec úspešne zatrhli. V cene ubytovania dostávame ranajky volske oka rozky, datlovy dzem,  naslahane mlieko, zeleninový salat.  Snažím sa nepozriet na casnika, ktory sa schovava za stromom, pretoze vzdy pribehne a pýta sa, ci nieco nepotrebujeme, ci nam nieco nechyba, ci je vsetko v poriadku. A nakoniec si necha zaplatit len piva. Ano, ranajky sme mali mat v cene, ale za cenu ubytovania cca 10€ osoba noc som ocakaval, ze dostaneme nieco pod zub, aby sme vydrzali, kym si nieco pojdeme kupit. Ranajkujeme asi hodinu, o 11 sa zacne opierať slnko. Ukoncujeme ranajky, presuvame sa k stolu do tiena. Mame taky oddychovy den. Dopisujem tento blog, zistujem nazvy obci a pamiatok, ktore tu uvadzam.

Nase ubytovanie ktoreho jednu stenu tvori skala.

Chodba medzi dvojizbou pala a lubice a druhou stvorizbou. (dvere do izieb su v pravo a v lavo, nevosli do zaberu)

Schody povodneho stredovekeho domu/hradu. Dvere na zabere boli zamknute. 

Foto z prechadzky na hrad v susedstve.

Cele mesto je pod ruinami tohto hradu vedla ktoreho byvame.(pokusam sa zistit, ci je nase ubytovanie sucastou hradu, alebo to boli domy sluzobnictva)

Nad nami je dalsia restauracia s ubytovaním. Pod nami su dalsie dve reštaurácie. A potom uz len hlboka diera.

 

Ochutnavame tradicny dezert Baklava(med, orechy) 

Neznama chut, neznamy nazov.  Cely dezert bol ako keby napusteny mliekom. Vynikajuci dezert. 

 

Ostatne jedla, ci uz polievky, alebo hlavne jedla som nefotil, ale tiež vyzerali a chutili uzastne.

 

Skusam fotit kamerou gopror silver.

Zaber je sirsi, zaujima ma kvalita, na velkom monitore.

Popoludni, ked slnko uz nema svoju plnu silu ideme pod hradby na tradicny bazar. Skoda ze dnes to je uz len lakadlo na turistov. Vo vsetkych obchodoch mali takmer to iste. Všetci hovorili ze je to tradične a rucne robene.

Je tu par vynimiek, predaj pouzitych vojnovych veci a ujo, co predava vysivane obrusy.

Lubica sa nechala zlomit na misky zo sadry v domneni, ze su porcelanove. A stano na cajovu supravu z ciny plus konak.

Po navrate pijeme skromnejsie, nakolko dalsi den cestujeme.

Všetci spia su, 3 hodiny rano

Sedim na tychto z celeho dna rozpalenych schodoch pisem a rozmyslam.

Štvrtý den

Rano sme dostali v cene ubytovania ranajky. Perfektný figovy dzem a prazenicu. 
Po ranajkach sme si upratali izbu, rozlucili sa s ubytujucimi a ostatnymi navstevnikmi a vydali sme sa smerom do albanskych hor. Krajina sa menila, uz to neboli divoke cesty, neprehladne krizovatky, cyklisti v protismere. Ale cesta medzi male domy, obycajny ludia s hospodarstvom.

Prisli sme k miestu, kde mal koncit asfalt a mali sme pokracovat po udupanom strku. Nestalo sa, nase udaje z blogov boli neaktuálne. Bola tam uplne nova cesta, sice uzka, ale aspon nejaka. Lepsie ako strk.

Za kazdou zakrutou nas cakal novy vyhlad.

Prisli sme na odpocivadlo, kde sme videli fakt vybavenych ludi na cestovanie. Obytny karavan s terennym podvozkom a navijakom na nudzove situácie.

Od odpocivadla skoncila nova asfaltova cesta. Pokračujeme po udupanom štrku. 

Prechadzame okolo horskej chaty smerom k osade Theth. 

Mame na dohlad pasuce sa ovce. 

Po par metroch zistujeme, ze sa neda dalej pokracovat. Cesta je uz pre terenne auta, snad buduci rok vezmeme nejaky Jeep.

V dialke v udoli je obec Theth do ktorej sme mali namierené.

V obci je jedna z poslednych vezi s nazvom Kulla. Je to pozostatok z obdobia, ked v Albansku bol stredoveky zakonnik Kanun, ktory riadil zivot albancov vo vsetkych smeroch. Svadby, pohreby a okrem ineho trest za usmrtenie bol smrt za smrt. 

Po ceste spat sme sa zastavili v horskej chate, dali sme si kozľa, ktore nam upiekli vo vonkajsej peci. K tomu domáci chlieb, nakladana zelenina, salat. 

Pri ceste spat si fotim klukatu cestu, ktoru mame pred sebou. 

Rozostavana veznica, kedysi ju nepotrebovali, po pade komunizmu sa opat rozmohla stredoveka krvna pomsta.

Zaujimave je, ze veznica aj niektore cesty su financované europskou uniou aj ked albansko zatial nie je v unii, len su kandidatskou krajinou od roku 2014.

Prichadzame do mesta Krujë. Mesto je cele terasovite. Ideme hore do kopca, tam by malo byt nase ubytovanie.  Domacj sa nas dva krat pokusili odhovorit pokracovat v jazde, vysvetlili sme im, ze mame rezervovane ubytovanie, ktore sme nakoniec uspesne našli. 

Kedze Marian je na www.booking.com Genius, prvy krat dostavame uvitaci drink, pivo z hlavneho mesta Tirana s rovnomennym nazvom.

Vecer pokračujeme v pití veľkych piv, ochutnavani miestneho tradicneho jedla. Sme udiveny uzastnou obsluhou rodinneho podniku. Ucet ukončujeme po polnoci. 

Pokračujeme malou party s privezenym domacim alkoholom. 

Tretí den

Rano sme konecne dospali 26 hodinovú cestu na Balkán. S majitelom sme boli dohodnuty z predosleho dna, ze príde o 12, aby sme sa odubytovali. V miestnom obchode som si kupil prezmenu syrovy burek namiesto masoveho.

Počas cesty sa krajina menila, cim dalej bola viac vyprahnuta. Nakoniec sme konecne videli skadarske jazero, cez ktore je hranica statov cierna hora a albansko. Na hraniciach sme cakali nejakych 20 minut. Ciernohorci nas vybavili rýchlo, ale cela cakacia doba bola sposobena doslednostou Albancou.

Skadarake jazero je  hranica prekonatelna albancami, tadiaľto sa dostavaju vraj do europy drogy  a zbrane. 

Po par minutach sme prisli na ubytovanie. Prvy krat tento rok byvame na ultra lacnom ubytovani so socialnym zariadeni typu balkanska kupelna. Boli sme si pozriet mesto, nijako zvlast ma neocarilo. Sadli sme si do podniku, kde sme si dali pivo Korca, albansky konak.

Po prehliadke mesta sme boli pozvany na večeru k sestre nasho ubytujuceho. Super polievka, jedine co som z nej rozoznal bola vona kukurice. Hlavne jedlo sa skladalo z balkanskeho syra, grilovanej cukety, papriky.  Na zaver domace vino a rakija.

Na veceri bola super atmosfera, ludia z celeho sveta. Rakija sa im zdala byt silny alkohol,  poctive slovenske palene o sile 52 by ich odrovnalo.

Ked sme sa zobrali, ze ideme prec, clovek, co nam nalieval vino nam zavolal taxik, z nicoho nic ho za nas zaplatil.